Ako začať, považujem sa za veľkého milovníka dobrých kníh. Rád čítam prevažne knihy o druhej svetovej vojne o osudoch ľudí, ktorí toto obdobie prežili a svoj príbeh sa rozhodli vyrozprávať na papier. Nikdy ma veľmi nezaujímali knihy politického zámeru až do onen jedného dňa, keď som počas svojho listovania medzi pripravovanými knižnými novinkami na jednom nemenovanom internetovom kníhkupectve nedozvedel, že vzniká kniha o živote Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej – Umlčaní. Nikomu snáď netreba vysvetľovať aká tragédia sa začiatkom roka odohrala vo Veľkej Mači.. teraz ide predsa o knihu, tak poďme si k nej niečo bližšie povedať.
Na moje počudovanie som si myslel, že knihu ktorá má celkovo okolo 300 strán (304 presne) budem čítať dva týždne, no nestalo sa tak. Samotnú knihu som prečítal behom troch dní, a to podotýkam, že som ju po väčšine čítaval po večeroch. Keď som po prvý krát chytil do ruky knihu s oranžovou obálkou na ktorej je vyobrazená kresba tvári Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zahalená oranžovou potlačou, ktorá lemuje silný červený nápis: „UMLČANÍ“ v duchu som si povedal, že toto bude veľmi zaujímavé čítanie a veľmi som sa tešil na prvé strany knihy. Prvé strany knihy autor venuje riadky tomu, že vo Veľkej Mači sa našli dve mladé telá, investigatívneho novinára a jeho partnerky. Už na začiatku vyšetrovania mali vyšetrovatelia podozrenie, že vražda pravdepodobne súvisí s prácou investigatívneho novinára Jána Kuciaka, čo sa neskôr aj pri ďalšom vyšetrovaní potvrdilo. Ján Kuciak totiž nebol hocijaký novinár, venoval sa investigatívnej novinárčine a v tom čase pracoval na článku o prepojení talianskej mafie na vtedajšiu Slovenskú vládu pod vedením vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorá mala poskytnúť talianskej mafií agrodotácie vo výške niekoľkých miliónov eur a podotýkam do tejto kauzy boli zapojení vtedajší vysoko postavení funkcionári a práve na tomto Ján Kuciak pracoval, ako sa spomína v knihe zhromažďoval obrovské množstvo dokumentov a po častiach z nich skladal skladačku, z ktorej napokon vznikol článok, ktorý však už Ján Kuciak nestihol dokončiť, pretože bol zavraždený.
Polícia po tejto skutočnosti poskytla niektorým investigatívnym novinárom policajnú ochranu a ako autor opisuje v knihe, policajti boli všade, všetci, novinári, ktorí boli v ohrození boli pod policajnou ochranou sa museli skrývať na neznámom mieste, nesmeli používať na istý čas mobilné telefóny, ba dokonca ich nemohli kontaktovať ani ich blízki priatelia. Pred redakciou aktuality.sk niekoľko mesiacov stáli policajti a dnu do redakcie púšťali iba zamestnancov.
Počas tohto obdobia sa začal sa hon na páchateľa, ktorý vyustil až do toho, že vtedajšia vláda, aby zakryla svoje prehrešky naoko vypísala na páchateľa tejto vraždy odmenu vo výške jeden milión eur. Už podpriemerne inteligentému človeku, vtedy muselo byť jasné, že ten milión, s ktorým sa chválil Fico na tlačovke je len zásterkou a v skutočnosti je za tým podstatne niečo oveľa viac. A veru bolo…
Ľudia sa po vražde spojili a Slovensko zažilo najväčšie protesty od roku 1989. Fico sa pod tlakom verejnosti rozhodol podať demisiu a za nového premiéra bol vymenovaný vtedajší vicepremiér pre investície Peter Pellegrini. Mnohí tento krok označili ako výsmech spoločnosti a mnoho ľudí počas protestov žiadalo odstúpenie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý po dvoch týždňoch usúdil, že demisia je najlepšie riešenie, opozícia volala po predčasných voľbách. Voľby sa nekonali, prišla rekonštrukcia vlády. Kaliňák sa vzdal funkcie a vo vedení ministerstva vnútra ho vystriedala žena Denisa Saková. Fico odovzdal do rúk prezidentovi Kiskovi demisiu so slovami: „Buď pokojný pán prezident, ja nikam neodchádzam“ (ktovie či prezident je skutočne pokojný aj teraz) a vznikla staronová vláda s „menšími kozmetickými úpravami“ po čase sa musel zo svojej funkcie porúčať aj vtedajší prezident policajného zboru Tibor Gašpar, ktorého hlavu už dlhšie žiadala opozícia a po tejto vražde aj ľudia štrajkujúci s transparentami „za slušné Slovensko“ vonku na námestiach.
Po týchto „kozmetických úpravách“ protesty utíchli. Polícia pod novým vedením aj pod tlakom verejnosti spustila rozsiahle vyšetrovanie vraždy a samotné vyšetrovanie naberalo rýchly spád. Na rad prišli hromadné domové razie, pri ktorých policajti zatkli vykonávateľov vraždy, ktorý pod tlakom povedali vyšetrovateľom, že vraždu si objednala nejaká Alena Zsz. cez vplyvného podnikateľa Mariána K. a zatiaľ čo Mariánovi K. bolo vždy na tlačovkách do smiechu, keď si po ňho prišli domov kukláči, do smiechu mu už veľmi nebolo, so sklonenou hlavou ho kukláči odvádzali do auta na jeho nové bydlisko. Medzitým sa jeden z obvinených z vraždy rozhodol spolupracovať s políciou a prišlo na prvé obvinenia, v ktoré nik nedúfal, ale predsa…
V knihe sa ďalej píše o tom, že Ján Kuciak okrem toho, že pracoval pre portál aktuality.sk pôsobil aj ako doktorant na Filozofickej fakulte UKF Nitre na katedre Žurnalistiky, kde mu po skončení štúdia ponúkli miesto, nakoľko už počas štúdia bol veľmi aktívny a mnoho mladých študentov žurnalistiky v neho videli svoj vzor.
Suma sumárum, kniha – Umlčaní je napísaná čisto účelovo, aby hrala na city, čitateľa a podľa môjho osobného názoru aj preto, aby sa na tento čin len tak ľahko nezabudlo. Kniha je doplnená fotografiami zo súkromného archívu rodiny Kuciakovcov ako aj Kušnírovcov. Polovica knihy, je o tom, že autor v nej zhadzuje všetkých vtedajších vládnucich činiteľov a ak si myslíte, že sa v tejto knihe dočítate niečo nové o prípade,či nebodaj nejaké „tajné informácie“ tak Vás sklamem. Všetky informácie, ktoré sú spomenuté v knihe boli spomenuté aj v médiách a dajú sa zohnať aj na webe. Počas čítania som nadobúdal pocit, ako keby autor chcel touto knihou len na každej strane čo som čítal negatívne vyzdvihovať prácu vyšetrovateľov, prokuratúry a ostatných zložiek zapojených do tejto udalosti. Knihe chýbala jednoducho povedané „šťava“ napätie, dej a pravdu povediac do poslednej minúty som si myslel, že sa to s každou prečítanou stranou zmení, nezmenilo, škoda.
Pre mňa poučenie do budúcna, že nie každú knihu, ktorú považujem za dobrú dobrou aj bude a pre Vás čo čítate tento blog usúďte sami, či tejto knihe dáte šancu. Ja som jej šancu dal, ale moje očakávania bohužiaľ nenaplnila ale skôr sklamala…
To sa bežne stáva - vo vyššom veku, alebo ...
Hádžem bobek na túto a všetky Vagovičove ...
Dnes som vyššie uvedenú knihu zbadal v jednom ...
je mi maximálne smiešne, keď si spomeniem ...
už som dosť starý na to, aby som vedel, čo ...
Celá debata | RSS tejto debaty