Voziť Nórov v MHD nie je len tak! svoje o tom už teraz vie aj autor knihy Ondrej Sokol, ktorému vyšla kniha s názvom: „Ako som vozil Nórov“ knižka vyšla tento rok a v skutku je napísaná veľmi humorným spôsobom. Autor knihy Ondrej Sokol celý život pracuje ako vodič v MHD v Bratislave, kde denno denne chodí svojou starou Karosou, tou istou trasou denno denne, autobus má svoje najlepšie časy už za sebou často krát dvere nejdú otvoriť gombíkom na plaubnej doske vodiča a tak ich je potrebné otvoriť manuálne. Autor frustrovaný svojou prácou pre Bratislavský dopravný podnik, si jedného dňa doma všimne inzerát v novinách, kde hľadajú vodičov MHD do Nórska. Na inzerát ako sám vraví, spočiatku ani nemal v pláne reagovať, avšak následne už bolo napísané CVčko lámanou angličtinou na jeho budúceho zamestnávateľa urobilo veľký dojem.
Pri čítaní samotnej knihy, sa nebudete musieť vôbec obávať toho, že by to bola len ďalšia nudná kniha o tom, ako sa Slovákovi žije v zahraničí. Autor knihu veruže napísal veľmi dobre. V knihe nechýbajú rôzne „scenáre“ počas jeho šichty na autobuse, o tom, ako počas prijatia do zamestnania musel absolvovať všetky staré známe kolotoče školení o BOZP, ako aj školenia o firme Netbuss, pre ktorú pracoval v Nórsku, ako sám píše, jedného dňa mali školenie na predaj cestovných lístkov, keďže dostali vodiči nové strojčeky a ako sám autor píše, podľa toho čo školiteľ rozprával, autor usúdil, že daný školiteľ pravdepodobne vôbec nechodí MHD. Musí si však zvyknúť v Nórsku na nové prostredie a tak veru že o zábavu nie je núdza.
Po školeniach, sa teda konečne dostane do autobusu v Nórsku, kde s ním ide aj starší, skúsenejší vodič (s obrovským diárom), ktorý je podľa autora veľmi pedantný zamestnanec a má tam všetky trasy popísané a ešte aj pekne vyznačené a vysvetľuje mu cestovný poriadok a trasu, ktorou bude chodievať. Avšak teraz je potrebné sústrediť sa na jazdu a tak mu starší vodič vysvetľuje jeho trasu, kedy má byť na konkrétnych zastávkach.
Zácvik má úspešne za sebou a už o pár dní ide sám a vyberá sa na svoju prvú jazdu. Prístroj má veľa farebných gombíkov a samotný dopravca má toľko zliav na cestovanie, že potrvá trochu dlhšie, aby sa v tých zľavách vôbec ako tak zorientoval. Inú zľavu majú študenti, inú dôchodcovia V autobuse v Nórsku zažíva rôzne kuriózne situácie. Doobednajšia šichta cez pracovný týždeň je taká, že deti zvezie do školy, dospelých do práce a potom, ako sám píše má do popoludnia voľno a tak po rannej šichte odparkuje svoj autobus do garáže Nórskeho Netbussu a ide domov do ubytovne, kde býva ešte s ďalšími svojimi kolegami , ktorá vyzerá ako polorozpadnutý panelák.
Avšak späť za volant, práve tu sa dejú tie najlepšie situácie, ktoré knihe dodávajú tú pravú šťavu. Počas pôsobenia v Nórsku veru, autor o nudu nemal núdzu. Nadávky od cestujúcich, ktoré počúval denno denne, pretože meškal na zastávku, kvôli zápcham cestujúcich nezaujímajú a tak okrem toho dostane aj zopár štipľavých nadávok a prednášok od cestujúcich že mešká. Spočiatku vysvetľuje svojou lámanou Nórčinou cestujúcim prečo mešká, avšak po mesiacoch v Nórsku to vzdá a iba kývne pleciami. Raz mu dokonca jedna cestujúca zabudla vystúpiť a keď si pani spomenula, že minula svoju zastávku prišla za ním a povedala mu že prečo jej nepostal. Pani vysvetlil že zastávka bola na znamenie a to mala stlačiť. Spočiatku si myslel, že pani babka vyzerá veľmi milá, no to sa splietol babička naňho tak vyletela, že po čase toho začal mať už dosť a sám pani poriadne naložil, a povedal jej, že dokončí trasu a pôjde ďalej. Pani po tom ako si od autora knihy a šoféra v jednej osobe vypočula, prednášku o tom, že mala zazvoniť a teraz ho má nechať dokončiť trasu napokon stíchla. Nie na dlho, pani sa dožadovala aby ju následne vyložil priamo pred domom čo odmietol , za čo schytal ďalšiu spŕšku nadávok.
Veru aj o takéto situácie nemal autor, vo svojej práci v Nórsku núdzu. Nehovoriac o tom, že najhoršie šichty boli tie víkendové a hlavne večer, keď mladí Nóri nemajú problém chlastať priamo v autobuse. Raz dokonca viezol staršieho riadne „unaveného“ z alkoholového šprintu pasažiera, ktorý mu na oplátku bohužiaľ „ogrcal“ celý autobus. Pri čistení samotného autora napínalo až až. Uff. veru nič moc. Inokedy mu zas Nórske mladé dievčatá počas svojej „alkoholickej triezvosti“ ponúkali kadečo… áno aj taká je Nórska mládež.
V tejto knihe nájdete množstvo vtipných príbehov z prostredia MHDčky, ktoré autor zažil počas pôsobenia v Nórsku. Kniha sa číta veľmi dobre, je vtipne spracovaná a veľmi jednoduchou rečou napísaná. Vášnivému čitateľovi sa bude čítať kniha skutočne príjemne a zhruba po štyroch hodinách je na konci príbehu. Obal knihy je lesklý, tvrdý, takže sa dobre drží v ruke a nemusíte mať preto obavy, že by sa Vám počas čítania knihy z nej spravil vejár. Skutočne tento rok to je asi najlepšia kniha akú som čítal, ľahká, plná vtipných situácií, a pokiaľ sa chcete s chuťou zasmiať, tak Vaše kútiky na ústach budú v neustálom napätí…